trocha dekadencie
27. května 2008 v 9:02 | antenka
|
Moje Výtvory
dekadentná báseň s dokonalou strofou

Hymna zneje,
sláva beží,
zhnitá duša
v ohni leží.
Svet pomaly beží,
hymna zneje,
v ohni leží,
k zániku speje.
A nenávisť vrie,
svet pomaly beží,
k zániku speje.
Diaľka sa blíži.
Hrom sa neutíši
a nenávisť vrie.
Diaľka sa blíži,
nik nevie, čo smie.
antenka
The end
25. července 2007 v 21:06 | antenka
Je mi to ľúto, ale...
Nie, nie je mi to ľúto. Mala som to spraviť už dávno.
Takže ešte raz:
Nie je mi to ľúto, ale končím. Nie so životom, ako by si nejaké sprosté EMO deti mohli myslieť, ale končím s týmto blogom.
Po prvé, je to totálne amatérske. Keď si pozerám cudzie blogy, zisťujem, že ich majú aj 9 roční zasrani a ja fakt nepotrebujem byť na ich úrovni. Keď už budem chcieť mať vlastnú stránku, naučím sa HTML a spravím si ju. Možno nebude dokonalá a možno nebude vôbec, ale to je jedno. Všetko je lepšie ako tento hosting.
Ale toto nie je hlavný dôvod, prečo končím. Je to v tom, že sa s obsahom tejto "stránky" vôbec nestotožňujem a tá doména je úplne trápna. Teda mne sa nezdá, ale nikto nechápe, že to je ironické, že ja nie som jeb*uté EMO dievča. Ja som úplne normálna. Nerežem sa, nechodím s hlavou dolu, jednoducho nie som EMO. Jediné, čo mám s EMO spoločné je možno bývalá "self-injury". Ale s tým je koniec. Možno mi neveríte, ale počkajte si a uvidíte, že nič také sa už diať nebude. A okrem toho, nerobila som to preto, aby som bola zaujímavá alebo ešte horšie, aby som sa cítila ako EMO, ale jednoducho preto, lebo som musela. Už nemusím. Naučila som sa to ovládať. Je milión lepších spôsobov, ako sa vyjadriť. No ale nejdem tu rozvádzať môj citový život. Ide o to, že už len pri slove EMO mám zimomriavky. Nie preto, že by som z toho bola neviem ako naspídovaná, ale preto, že sa mi to hnusí. Ale aj napriek tomu som k EMO ľuďom tolerantná. Nech si žijú svoj úbohý EMO život, keď ich baví hrať sa na chúďatká. Nevedia, že takto len zabíjajú čas vysedávaním v kúte. Nie je však na mne, aby som ich hodnotila a nie je to ani úlohou tohto článku. To nech si robia iní, ja na EMO neplánujem mrhať svojim časom.
TAKŽE:
KONČÍM
MÁM VÁS RADA, MAJTE SA RADI AJ VY A AK CHCETE, MAJTE MA RADI.
A hlavne:
TOLERANCIU DO ŽIVOTA.
:-P
PS: panksnotdred
a
HARIBO
Nie, nie je mi to ľúto. Mala som to spraviť už dávno.
Takže ešte raz:
Nie je mi to ľúto, ale končím. Nie so životom, ako by si nejaké sprosté EMO deti mohli myslieť, ale končím s týmto blogom.
Po prvé, je to totálne amatérske. Keď si pozerám cudzie blogy, zisťujem, že ich majú aj 9 roční zasrani a ja fakt nepotrebujem byť na ich úrovni. Keď už budem chcieť mať vlastnú stránku, naučím sa HTML a spravím si ju. Možno nebude dokonalá a možno nebude vôbec, ale to je jedno. Všetko je lepšie ako tento hosting.
Ale toto nie je hlavný dôvod, prečo končím. Je to v tom, že sa s obsahom tejto "stránky" vôbec nestotožňujem a tá doména je úplne trápna. Teda mne sa nezdá, ale nikto nechápe, že to je ironické, že ja nie som jeb*uté EMO dievča. Ja som úplne normálna. Nerežem sa, nechodím s hlavou dolu, jednoducho nie som EMO. Jediné, čo mám s EMO spoločné je možno bývalá "self-injury". Ale s tým je koniec. Možno mi neveríte, ale počkajte si a uvidíte, že nič také sa už diať nebude. A okrem toho, nerobila som to preto, aby som bola zaujímavá alebo ešte horšie, aby som sa cítila ako EMO, ale jednoducho preto, lebo som musela. Už nemusím. Naučila som sa to ovládať. Je milión lepších spôsobov, ako sa vyjadriť. No ale nejdem tu rozvádzať môj citový život. Ide o to, že už len pri slove EMO mám zimomriavky. Nie preto, že by som z toho bola neviem ako naspídovaná, ale preto, že sa mi to hnusí. Ale aj napriek tomu som k EMO ľuďom tolerantná. Nech si žijú svoj úbohý EMO život, keď ich baví hrať sa na chúďatká. Nevedia, že takto len zabíjajú čas vysedávaním v kúte. Nie je však na mne, aby som ich hodnotila a nie je to ani úlohou tohto článku. To nech si robia iní, ja na EMO neplánujem mrhať svojim časom.
TAKŽE:
KONČÍM
MÁM VÁS RADA, MAJTE SA RADI AJ VY A AK CHCETE, MAJTE MA RADI.
A hlavne:
TOLERANCIU DO ŽIVOTA.
:-P
PS: panksnotdred
a
HARIBO
antenka
Láska
25. července 2007 v 18:35 | antenka
|
Moje Výtvory

Láska, to čudné slovo bez definície, logiky, porozumenia. Je to slovo plné vášne a vzájomného zraňovania. Nechcem, aby ma ovládlo, aby moja myseľ podľahla jeho vplyvu, ale predsa sa do srdca drzo vkradlo. A pomaly ho rozožiera na tisíce malých kúskov, ktoré už nikdy nedám do hromady. Čo črep, to láska, čo diel, to rana. Bolí to. Najviac vtedy, keď sa mi snaží dokázať, aká vie byť krutá. Pch, ževraj LÁSKA!
antenka
antenka
Where are you?
19. července 2007 v 19:57 | antenka
|
Diary

Kde si? Chýbaš mi. Ty, tvoje bozky, tvoje oči, tvoj úsmev, tvoje slová... Nič už viac nebude dobré. Už nikdy nebudem cítiť tvoje bozky, vidieť tvoje oči, tvoj úsmev, počuť tvoje slová. Ale JA TO TAKTO NECHCEM! Bohužiaľ, nemám právo protestovať. Je mi to ľúto.
antenka
antenka
Silent eyes
19. července 2007 v 19:53 | antenka
|
Moje Výtvory

Oči smutne hľadia do prázdna hľadajúc útechu. Nevedia, že na tomto svete už nič také neexistuje. Sú stratené, opustené. Ako sa to mohlo stať? Všetko je tiché a studené. Nikdy nedostanú odpoveď Márne čakajú, sú unavené, ale stále dúfajú.
Už sa na seba viac nemôžu pozerať. Všetko je preč. Ostala len bolesť a utrpenie. Bolesť je krásna, ale nie pre ne. Mali sa veselo smiať, šťastne predstierať, že neexistujú starosti. Jediný okamih všetko zmenil. Nikto im nepomôže, nikto ich nezachráni pred zánikom. Koniec je istý. A tak sa rútia do priepasti bez záchranných lán, bez možnosti spätného chodu. Krásny sen sa premenil na nočnú moru. Nikoho to nezaujíma, veď nech si padajú. Nech si kľudne zomrú.
Už len prežiť dopad. Krása očí sa prepadá spolu s nimi. O chvíľu už nebude ani bolesti, aj tá sa prepadne. Žiadne krídla polámané miliónmi pádov ich nebudú sužovať. Nik ich už nedokáže zachrániť, tak sa snažia aspoň zachrániť ostatných, nehľadiac na to, ako veľmi zničia seba.
antenka